7

V čase príchodu slovenských osadníkov do týchto končín bola oblasť úplne pokrytá hustými lesmi. Postupom času bola veľká časť lesov vyrúbaná, aby sa vytvoril priestor pre domy, lúky, poľnohospodárske plodiny a pre využitie dreva.24 Pred vstupom do brezového lesa v areáli v Huta Slavia narazíte poľavej strane na bukový kmeň starý viac ako 250 rokov, ktorý je jedným z najstarších stromov v regióne. Kmeň stromu v pokročilom štádiu rozkladu akoby svedčil o iných časoch, keď sa lesom niesli len hlasy lesných robotníkov a údery sekier, po ktorých nasledovalo ticho, keď si ľudia unavení fyzickou prácou na chvíľu oddýchli.

Život drevorubačov v 18. a 19. storočí nebol jednoduchý. Pracovali od úsvitu do súmraku a mali len prestávky na jedlo. Až do 18. storočia, keď sa začala používať píla, drevorubači pracovali vo dvojiciach. Neskôr sa organizovali do pracovných skupín, ktoré pozostávali najmä z mužov z tých istých alebo príbuzných rodín. Skupinu viedol majster (predák), ktorý zároveň pôsobil ako sprostredkovateľ zmlúv medzi drevorubačmi a vlastníkmi lesa. Keď sa pracovisko nachádzalo v blízkosti dediny, drevorubači sa každý deň vracali domov, ale keď sa ťažba konala vo väčšej vzdialenosti, žili v lese, buď do konca týždňa, alebo počas celej sezóny, v dočasných ubytovacích zariadeniach. V čase odpočinku vyrábali rôzne predmety do domácnosti, ručne vyrobené z dreva a veľmi často zdobené rezbami.25

Dlhodobý pobyt mužov mimo domova ovplyvnil aj spôsob života rodín a viedol k reorganizácii komunity; tí, ktorí zostali doma, sa museli všetci podieľať na chode domácnosti, vrátane detí.