15

storočie prinieslo dôležité zmeny v spôsobe pestovania plodín. Objavili sa nové plodiny, z ktorých najdôležitejšie boli kukurica a zemiaky amerického pôvodu. Hoci tieto americké rastliny priniesol do Európy Krištof Kolumbus koncom 15. storočia, ich rozšírenie medzi roľnícke plodiny prišlo oveľa neskôr. Kukurica sa rozšírila pomerne rýchlo. V poľnohospodárstve sa rozšírila v druhej polovici 18. storočia vďaka svojim vlastnostiam: vysokým výnosom a jej pridávaniu do chleba.

V Novej Hute sa kukurica pestovala najmä v záhradách okolo domácností spolu s inou zeleninou (kapusta, mrkva, petržlen, fazuľa, šošovica, tekvica, tabak atď.). Zemiaky boli jednou z najrozšírenejších rastlín v slovenských horských osadách, pestovali sa tu pravdepodobne už pred slovenským osídlením. Zemiaky prinášali veľmi vysoké výnosy a boli dokonale prispôsobené chudobnej pôde na vysočine a klimatickým podmienkam. Takisto sa pridávali do tzv. zemiakového chleba.

Na uchovanie plodín bolo potrebné vytvoriť optimálne podmienky počas skladovania, aby si dlhodobo zachovali svoje vlastnosti a zároveň boli chránené pred krádežou alebo požiarom. Okrem pivníc, ktoré sa bežne vyskytovaliv slovenských domácnostiach a ktoré boli vyhĺbené do zeme alebo umiestnené čiastočne v pivnici (pod domom), boli ďalším spôsobom uskladnenia jamy. V týchto jamách, ktoré sa nachádzali niekde v blízkosti domácnosti, sa mohli skladovať zemiaky, repa, mrkva, kapusta atď.

V Novej Hute 37, sa jamy na uskladnenie zemiakov kopali v tvare zvonu v hĺbke 2 až 3 metre a s priemerom 1 až 1,5 metra. Zemiaky tu zostali chránené pred poveternostnými vplyvmi počas celého roka. Hlavným účelom týchto skladovacích priestorov bolo uchovať a zakonzervovať plodiny na dlhšie obdobie, aby ich mohli konzumovať ľudia aj zvieratá.

Zemiaky sa tu pestujú dodnes. Niektorí Slováci naďalej používajú na uskladnenie zeleniny jamy vykopané v zemi. Jedna z takýchto jám sa nachádza v komplexe Huta Slavia.