24

Pozývame vás na... svadbu! A to nie hocijakú, ale takú, akú ste ešte nikdy nevideli, možno len u vašich starých rodičov a prastarých rodičov. Musíte o nej vedieť, že sa nekoná v reštaurácii, dokonca ani v kultúrnom dome, ako to bolo donedávna zvykom, ale... v stodole!

Na našej túre po ekoturistickom chodníku v areáli Huta Slavia sme narazili na úplne nečakaný priestor, viacúčelovú stodolu. Keďže ste pravdepodobne zmätení spojením dvoch tak odlišných pojmov, dovoľte nám niekoľko vysvetlení. Budova, ktorú vidíte na tomto mieste, je „humno“ alebo „stodola“, domáca hospodárska budova, ktorá sa v minulosti používala najmä na uskladnenie krmiva, obilia, poľnohospodárskeho náradia a dokonca aj na ustajnenie dobytka a koní. Keďže stodola mala k dispozícii veľmi veľkú plochu, dala sa premeniť na priestor na stretnutia, slávnostné jedlá, rôzne zábavy a dokonca aj svadby. V minulosti neboli v dedinách miesta, kde by sa mohli konať veľké stretnutia, preto sa svadby konali doma. Zábavy sa konali v humne alebo v stodole, na dvore a v dome a neskôr v provizórnych stanoch. Prípravy sa začali niekoľko dní pred samotnou oslavou a zapojila sa do nich celá rodina, susedia a ďalší členovia komunity. Spoločne upratovali, varili a pripravovali všetko potrebné na veľkú hostinu.

Rekonštrukcia stodoly v areáli Huta Slavia sa uskutočnila nielen preto, aby návštevníkom pripomenula život našich predkov, ale aj preto, aby vytvorila komplexný priestor, kde sa aj dnes môžu konať rôzne podujatia, najmä tie, ktoré súvisia s náboženskými a svetskými oslavami. Preto v budove nájdete rôzne tematické výstavy, ktoré prezentujú život Slovákov, alebo sa dozviete informácie o ich najvýznamnejších oslavách v roku. Časť týchto sviatkov si chceme pripomenúť aj organizovaním podujatí, na ktoré pozývame všetkých, ktorí sa k nám chcú pridať.

Svadobné tradície

V priebehu rokov došlo k mnohým zmenám v organizovaní svadieb. Ešte na začiatku 20. storočia existovali zvyky, podľa ktorých si mladí ľudia museli dlho pred svadbou dvoriť a partnerov si vyberať so súhlasom rodičov, ktorí chceli manželstvom zväčšiť alebo aspoň zachovať svoj majetok. A tak chlapcova matka alebo jedna z tiet išla požiadať dievča o ruku. Ak dievča a jej rodičia z rôznych dôvodov nesúhlasili s chlapcom, museli im dať odpoveď v ten istý deň. Ak by súhlasili, dali by im kladnú odpoveď, ale nie skôr ako o 3-4 dni, aby si nemysleli, že sa môžu tešiť na svadbu. Potom sa obe rodiny dohodnú a pôjdu oznámiť svoje rozhodnutie kňazovi.54 V nasledujúcich týždňoch sa budúci ženích vyberie do domu dievčaťa a oficiálne ju požiada o ruku. Ženích s družbom idú pozvať hostí zo strany ženícha a nevesta s družičkou hostí zo strany nevesty. Len svadobných krstných rodičov (obidva páry), ktorých si vybrali na birmovke, idú budúci mladomanželia pozvať spolu. Po druhej svetovej vojne sa väčšina svadieb konala v nedeľu. Prípravy na svadbu sa začali dlho vopred. Týždeň predtým ženy z rodiny a príbuzní pripravili brdovce, špeciálny druh cestovín vyrobených na krosnách. Vopred bol postavený veľký stan, do ktorého sa zmestili všetci svadobčania. Potom sa pripravili koláče a upiekol chlieb.

Svadba trvala tri dni. Prvý deň mladí pripravovali a organizovali zábavu s názvom Kulho Tanec, na ktorej sa zúčastnili dievčatá a chlapci z komunite. Na druhý deň, v nedeľu ráno, začala vlastne svadba. Muzikanti sa spolu so ženíchom vybrali do domu krstných rodičov. Odtiaľ sa všetci vybrali do domu ženícha. Krstný otec tu prednesie rozlúčkový prejav (odberanka) v mene ženícha, v ktorom sa rozlúči s rodičmi, rodinou, priateľmi a susedmi. Ženích pokľakne pred svojimi rodičmi. Po príhovore nasleduje spev:

Zbohom, zbohom, mamko tatko, Vychovali ste ma sladko Ďakujem vám za vašu lásku Bo ja idem na tu dlhu prechádzku.

Zbohom, zbohom, bratia, sestry

Ženích sa počas toho so všetkými lúči. Celá partia sa vydá do domu nevesty. Ženícha s kyticou kvetov pre nevestu vedú dve družičky, za nimi krstní rodičia, rodičia, rodina a potom ostatní hostia. Hudobníci boli poslední a hrali po celý čas. Po príchode do domu nevesty sa sprievod zastaví pri bráne. Tu sa začína zvyk vyjednávania o nevestu. Na začiatku sa objaví iná osoba oblečená ako nevesta (v roztrhaných bielych šatách, so zakrytou tvárou), čo je divadelná scéna na humorné účely. Po tejto scéne nevestina krstná mama, ktorá jej tiež ráno pomáhala s prípravou, privádza nevestu, pre ktorú sa začínajú vyjednávania so ženíchom. Keď sa dohodnú, ženích podá neveste kyticu a ona mu pripne na klopu kabáta pierko. Družičky tiež rozdávajú pierka, najprv ženíchovi, potom družbovi, otcovi a ostatným pozvaným chlapcom a mužom. Dievčatá nenosili pierka. Hlavné družičky boli len dve, oblečené rovnako. Takto sa odlíšili od ostatných hostí.

Krstná mama a družičky priniesli na svadbu tortu. Potom sa v mene nevesty prednesie rozlúčková reč (odberanka), ktorou sa rozlúči s rodičmi, rodinou, priateľmi a susedmi. Príhovor prednesie aj krstný otec ženícha. V súčasnosti tieto prejavy prednáša starosta.. Po skončení týchto rituálov sa svadobčania presunú dokostola. Ak bola vzdialenosť, ktorú sa chystali prekonať, dlhá, zastavili sa po ceste. Hudobníci spievali a ostatní tancovali. Krstné mamy niesli košíky s koláčmi a zákuskami a krstní otcovia niesli každý fľašu vína alebo krásne vyzdobenú fľašku (vlaška), ktorú podávali všetkým hosťom.

Nevestu k oltáru odprevadili družbovia a ženícha družičky. Potom sa posadia po oboch stranách páru. Svadobní krstní rodičia stáli za nevestou a ženíchom. Po sobáši pôjdu na svadobnú hostinu. Teraz už ide nevesta spolu so ženíchom. Družbovia a družičky spolu s krstnými rodičmi išli za nimi.

Pri bráne ich opäť zastavili. Aj tu museli v duchu tradície dokázať, že si vedia poradiť. Ženích musel rozťať kus pňa a nevesta musela pozametať rozbité črepy z taniera alebo iného riadu. Celý čas žartovali, vtipkovali a zabávali sa. Po absolvovaní tejto „skúšky“ sa začala skutočná hostina, ktorá trvala až do svitania.

Najväčšia torta sa krájala o polnoci a rozdelila sa medzi všetkých svadobčanov. Nevesta sa prezliekla do nových svadobných šiat a na hlavu si dala čepiec na znak toho, že je už vydatá. Niekedy svadba pokračovala aj na druhý deň a príbuzní sa zabávali aj počas zbaľovania stanu.

Zvyky a obyčaje

V slovenskej kultúre tvoria kalendárne zvyky osobitnú štruktúru, ktorú prísne dodržiavajú všetci členovia spoločenstva. Tu sú niektoré z najdôležitejších slovenských sviatkov:

1. januára sa oslavuje Nový rok, deň, keď všetci muži a chlapci chodia vinšovať k príbuzným a priateľom. Text tradičného pozdravu znie takto56:

„Vinšujem vám na tento šťastlivý Novy Rok aby vám dal Pán Boh zdravie, šťastie, hojne božské požehnanie,
na dieťatko potešenie,
hojnosti, prajnosti, úrodnosti,
v komorách, v stodolách, všetkých veci dosť, aby ste boli veselí

ako v nebi anjeli.
Pochválen Pán Ježíš Kristus.“

Jedným z najobľúbenejších slovenských sviatkov sú Fašian- gy, trojdňová zábava. Konajú sa od 6. januára do prvého dňa pôstu, v čase, keď sa prelínajú tradície symbolizujúce koniec zimy a začiatok jari. Pri tejto príležitosti dostávali chlapci od dievčat krásne vyšívané vreckovky, ktoré potvrdzovali, že diev- ča súhlasí s tým, že s ním bude tri dni tancovať na zábavách. Chlapci, ktorým sa nepodarilo upútať pozornosť dievčaťa, si nemohli dať pierko do klobúka a museli počkať, kým aj oni dostanú vreckovku. Koniec osláv oznámilo zvonenie zvona.57 V Bihore však prišiel sám kňaz, aby oznámil koniec zábavy.

Pri príležitosti Veľkej noci58, sviatku zmŕtvychvstania Ježiša Krista, sa konali viaceré aktivity, ktoré si pripomenuli všetci veriaci. Obrady sa začali na Zelený štvrtok, v deň, keď sa zaviazali zvony a klepkalo sa „s klepačem“. Veľký piatok sa nič nerobilo a dodržiaval sa veľmi prísny pôst. Na Bielu sobotu začali ženy pripravovať šunku, variť vajcia a miesiť koláče. O polnoci zo soboty na nedeľu išli do kostola. Veľkonočná nedeľa bola pre rodinu príležitosťou stretnúť sa pri slávnostnom jedle v rodičovskom dome. Veľkonočný pondelok bol pre všetkých Slovákov dňom oblievania. Dievčatá sa ráno brávali k rieke alebo k studni, kde ich obliali. V poslednom čase oblievanie vodou nahradili parfumy. Dievčatá dávali „oblievačom“ varené vajcia. Na dedinách v Bihore sa oblievalo aj v utorok, ale teraz dievčatá chodili oblievať chlapcov, ktorí ich deň predtým zabudli obliať.

Ďalšími významnými sviatkami v roku sú: Traja králi, Po- polcová streda alebo Škaredá streda, Svätý Jozef, Zvestovanie Pána, Čierna nedeľa, Kvetná nedeľa, Zelený štvrtok, Nanebov- stúpenie Pána, Turíce, Božie Telo, Nanebovzatie Panny Márie.