19

Aby zvýšili svoje príjmy, rozhodli sa páni panstva využívať rozsiahle okolité lesy. Takto vznikli sklárne. Skláreň sa v oblasti pohoria Plopiš spomína už koncom. storočia a je jednou z najstarších sklární v Sedmohradsku. Založenie sklárne si vyžadovalo špecifické podmienky: piesok (aj keď nedostatočne čistý), kremenný štrk, rozsiahle lesy pre nadmernú spotrebu dreveného paliva potrebného pre taviace pece, listnaté lesy, z ktorých dreva sa spaľovaním získaval popol potrebný na prípravu potaše, a rudy, z ktorých oxidu sa získavali rôzne farbivá. Oblasť pohoria Plopiš bola vhodná na vývoj takéhoto remesla. Sklárne vyzerali ako veľké stodoly, v ktorých sa nachádzali zariadenia na tavenie a žíhanie skla, ich súčasťou boli ďalšie dielne a prístavby.

Prácu v sklárni vykonával malý počet kvalifikovaných pracovníkov. Prevádzka a údržba tovární sa však zabezpečovala predovšetkým prácou poddaných, a to na základe urbárskych povinností a dokonca za výplatu. Medzi úlohy poddaných patrili pomocné práce, ako napríklad rezanie a preprava dreva, ťažba a preprava kremenného kameňa, údržbárske práce a preprava hotových výrobkov.44 Osobitnú kategóriu slovenských osadníkov tvorili robotníci, ktorí sa špecializovali na výrobu skla. Prvá zmienka o sklárni v Starej Hute (rum. Huta Voivozi ) v matrikách pochádza z roku 180245, ale je zrejmé, že bola staršia (nem. glasshütte: glass = sklo, hütte = huta). V roku 1826 je popri sklárni v Starej Hute (Huta Voivozi) zaznamenaná ďalšia skláreň v Novej Hute (rum. Şinteu, maď. Sólyomkő).46 Vyčerpanie prírodných zdrojov v danej oblasti znamenalo zatvorenie sklárskej chaty a jej premiestnenie na vhodnejšie miesto. Tak to bolo aj v prípade starohutskej sklárne, ktorá sa v prvej polovici. storočia presťahovala do Novej Huty. Okrem sklárskej huty bolo na výrobu potaše (potrebnej pri výrobe skla) potrebných niekoľko ďalších pecí. Sklárne vyrábali pomerne jednoduché predmety potrebné na miestnom a regionálnom obchodnom trhu: farmaceutické a laboratórne nádoby, spotrebné výrobky (džbány, poháre, vázy, tabuľové sklo), dekoratívne výrobky (ryby, kačice, vázy).47 V polovici 19. storočia sa výroba skla z Novej Huty presunula do neďalekej Bistrej (nem. Schwarzwald, rum. Pădurea Neagră, maď. Feketeerdő). Nová skláreň tu bola postavená z viacerých dôvodov: potok Bistra mal dostatok vody potrebnej na pohon mlynov na drvenie a mletie kremeňa, v okolitých lesoch bol dostatok dreva, ktoré sa používalo na výrobu potaše a na tavenie kremenného piesku, ostatné materiály sa dovážali z okolia (arzén, liadok, soľ, mangán, hlina atď.).48 Slovenskí sklárski robotníci aj naďalej vykonávali toto remeslo a dochádzali do Bistrej.