2

Slovenská komunita bola a je kres- ťanská, rímskokatolíckeho vierovyzna- nia. Kostol bol jedným z dôležitých prvkov v živote ľudí, ba čo viac, bol zjednocujúcim faktorom, okolo ktoré- ho sa odohrávali najdôležitejšie udalos- ti v ich živote: svadby, krsty, významné sviatky, oslavy cirkevných sviatkov a iné.

Preto bolo umiestnenie miest hlbokého náboženského významu na trase rekonštrukcie slovenskej kultúry a duchovnosti samozrejmé. Drevenú sochu svätého Krištofa, druhý cieľ na ekoturistickom chodníku, vyrobil v roku 2019 Martin Kalman. Svätý Krištof, ktorý sa v katolíckom náboženstve oslavuje 25. júla, je patrónom cestovateľov a pútnikov; v modernej dobe sa považuje aj za patróna vodičov. Pred Druhým vatikánskym koncilom patril svätý Krištof aj k tzv. štrnástim svätým pomocníkom. V slovenskej komunite sa hovorí, že tento svätec ochraňoval osadníkov počas ich náročnej cesty.

Podľa legendy10, bol synom pohanského kráľa (v Kanaáne alebo Arábii), ktorý sa oženil s kresťankou. Vďaka jej modlitbám sa im narodil syn, ktorého kráľ pomenoval Offerus (Offro, Adokimus alebo Reprebus) a zasvätil ho pohanským bohom Apolónovi a Machmetovi. Offerus bol veľmi silný a veľký. Keď vyrástol, chcel slúžiť len najmocnejšej osobe, akú kedy stretol. Tak slúžil mocnému kráľovi a potom satanovi. Po chvíli však zistil, že aj satan sa niečoho bojí: triasol sa pred krížom. Hľadal teda ďalej a našiel pustovníka, ktorý mu povedal o Bohu a naučil ho základné pravdy viery. Rozhodol sa prijať kresťanstvo a po krste dostal meno Krištof. Ako dospelý muž sa stal „nosičom“, ktorý prevážal ľudí cez veľmi veľkú a hlbokú rieku a veril, že je to jeho Božie poslanie. Jedného dňa bolo jedným z tých, ktorí chceli prejsť cez rieku, malé dieťa. Vzal ho na chrbát a začal prechádzať, ale pri každom kroku cítil Krištof na pleciach takú ťarchu, že sa bál, že spadne do rieky a utopí sa. Keď prechádzali cez rieku, dieťa sa predstavilo ako Spasiteľ celého sveta, pričom obrovská ťarcha, ktorú nositeľ cítil, bola vlastne ťarchou celého sveta, ktorú niesol na svojich pleciach. Potom mu povedal, aby zapichol svoju palicu do zeme na brehu rieky: „Ty nesieš toho, ktorý stvoril nebo a zem. Ja som Ježiš Kristus. Zapichnite palicu do zeme a tá sa zazelená. Potom si uvedomíš, že si ma naozaj niesol.“ Krištof tak urobil a na druhý deň sa palica zakorenila a premenila sa na zelený strom. Mnohí ľudia sa vďaka tomuto zázraku obrátili. Tamojší kráľ nahnevaný prikázal svätca sťať.

Socha svätého Krištofa v areáli Huta Slavia má pre tunajších Slovákov veľký význam. V 17. storočí sa situácia slovenských poddaných v porovnaní s predchádzajúcim storočím zhoršila. Útlak nadobudol nevídané rozmery, sloboda pohybu bola prakticky zrušená a počet lúpeží sa zdvojnásobil. Vidiecke obyvateľstvo hromadne opúšťalo svoje rodné osady a hľadalo útočisko v iných regiónoch.11 V prvých desaťročiach 18. storočia sa tak uskutočnila prvá vlna slovenskej migrácie, Slováci sa sťahovali zo severných žúp Uhorska (dnešného Slovenska) a usadili sa v župách Esztergom, Komárom, Nograd a Pešť.12 Do pohoria Plopiš prichádzali Slováci od konca 18. storočia, najprv do nižších oblastí na úpätí hôr, kde založili údolné osady Bodonoš (rum. Budoi) a Varzaľ (rum. Vărzari). Začiatkom 19. storočia boli osídlené aj vrchy v pohorí Plopiš. To položilo základy rozsiahlych horských osád: Stará Huta (Huta Voivozi), Židáreň (Valea Târnei), Zachotár (Socet), Gemelčička (Făgetu), Nová Huta (Şinteu).

Na začiatku, keď sa v oblasti usadili prví osadníci, sem prišlo asi 50 rodín.14 V roku 1838 žilo v oblasti 512 Čehoslovákov.15 V roku 18806, žilo v rímskokatolíckej farnosti Şinteu 2942 obyvateľov (spolu s dedinou Peštiš pri Alešdi) a pri sčítaní ľudu v roku 1930 bolo v lokalite Nová Huta evidovaných 1345 etnických Slovákov (Čechoslovákov). V roku 1941 dosiahol počet obyvateľov svoje maximum, keď tu žilo 7096 etnických Slovákov (obec Şinteu - 4219 Slovákov, obec Plopiş - 2877 Slovákov).17 V priebehu rokov sa počet obyvateľov v dôsledku sociálno-ekonomických a politických podmienok menil. Preto pri sčítaní obyvateľstva v roku 2011 žilo v dedine Şinteu 458 Slovákov. V súčasnosti žije v tejto horskej oblasti 1754 Slovákov. V obci Nová Huta (Şinteu) 984 Slovákov, v obci Plopiş 770 Slovákov.