8

V Novej Hute môžeme mladý brezový les symbolicky chápať ako napodobeninu lesa, ktorý tu existoval v čase príchodu Slovákov. Ako už bolo spomenuté, základným zamestnaním Slovákov od začiatku ich príchodu a dôvodom ich usídlenia bolo drevorubačstvo.27 Slováci boli zvyknutí pracovať v lese, čo bola v ich rodiskách prevažujúca činnosť. Každá slovenská rodina dostala drevo na stavbu domu. Lokalita domu bola vybraná najmä podľa existencie vodného zdroja (prameňa). Po postavení domu každá rodina využívala rozsiahle lesy v okolí domu. Pozemok, ktorý vznikol vyklčovaním, dostal ten, kto les vyrúbal, zadarmo, takže mal záujem vyklčovať čo najviac. Staré buky, hraby, divé čerešne a jasene sa ťažili pomocou nástrojov špecifických pre lesné práce: drevorubačské píly, sekery, sekerky, drevené kliny, kyjanice a i. Na prepravu dreva sa používali kone, ale najmä voly. Počet koní v slovenských osadách bol koncom 19. storočia malý, ale neskôr sa zvýšil, pretože konská práca mala oproti volskej výhody: rýchlosť, silu a pohyblivosť. Najkvalitnejšie stromy sa po spílení a spracovaní prevážali do Aleşdu alebo Tileagdu, odkiaľ sa odvážali do zahraničia (Budapešť, Viedeň, Bratislava). Veľký nárast populácie. storočí zvýšil dopyt po dreve vo veľkých európskych mestách. Toto drevo prinášalo majiteľom zeme značné zisky. Drevo horšej kvality sa používalo na výrobu potaše a neskôr pri výrobe skla. Z neho sa stavali aj slovenské hospodárstva. Miestne toponymá ako Varatik, Salajka, Do Šokút, Veľká oda, Magura, Rovenka, Na Hanky, Rubane, Chrapcin, Palence, Polence28 nám pripomínajú obdobie klčovania lesov napr. vypaľovaním alebo vysušovaním kmeňov (kmene stromov sa štiepali po obvode, čím sa stromy postupne vyschli).

Po odstránení lesov sa získaná pôda bezplatne odovzdala Slovákom a mohla sa využívať ako orná pôda, lúky alebo pasienky. Po vyrúbaní stromov mal les tendenciu sa obnoviť. Namiesto dubov a bukov sa objavili brezy. Breza (lat. Betula pendula) je strom, ktorý dorastá do výšky 20-25 metrov. Je to pôvodný strom, ktorý rastie najmä v miernom severnom podnebí. Je to druh nenáročný na pôdu a odolný voči mrazu a suchu. Je to invázny druh, ktorý sa ako jeden z prvých usadí na vyčistenej ploche. Môže rásť samostatne (brezové lesy) alebo v zmesi s inými druhmi.

U všetkých slovanských národov je breza stromom s mnohostranným využitím. V Rusku sa považuje za národný strom a oslavuje sa počas Zeleného týždňa začiatkom júna. Breza je na náhornej plošine Plopiš rozšíreným druhom. Brezové drevo používali Slováci na udržiavanie ohňa v domácnostiach. Tenká biela kôra sa používala na zapaľovanie ohňa.

Už od slovanských čias sú známe rôzne liečivé účinky brezy. Brezová šťava sa zbiera na jar, ešte pred pučaním, a používa sa na liečbu rôznych chorôb a je známa aj ako „nápoj bohov“. Z brezových listov a púčikov sa pripravoval čaj, ktorý sa používal aj na liečbu rôznych chorôb. Breza sa používala aj na výrobu rukovätí rôznych poľnohospodárskych nástrojov. V stavebníctve sa však nepoužívala, pretože vo vode rýchlo hnije. V niektorých dedinách je zvykom, že na 1. mája sa na vrchol dievčenských brán umiestňujú vyzdobené brezy („máje“).