9

Po vyklčovaní náhornej plošiny v Novej Hute vznikli veľké plochy ornej pôdy. Avšak nízka kvalita pôdy, ktorá vznikla v dôsledku týchto výrubov, prítomnosť kameňov, koreňov a pňov spôsobila, že orná pôda nebola dostatočne úrodná. V dôsledku toho bol chov zvierat hlavným zamestnaním Slovákov. Väčšina pôdy sa využívala ako pasienky, lúky alebo sa na nej pestovali ovocné stromy (najmä slivky, jablone a čerešne). Na najlepšej pôde sa rozvíjali najmä dve špecifické slovenské poľnohospodárske plodiny: raž a zemiaky.

Pšenica bola v priebehu vekov najvyhľadávanejšou a najpestovanejšou obilninou. Z pšenice sa piekol chlieb na každodenné použitie, ale používal sa aj na výrobu chleba. V mysli roľníka mal chlieb nadprirodzenú moc, prostredníctvom chleba je ľahšie nadviazať dialóg s božstvom, s dušami predkov. Nízka úrodnosť pôdy vo vysokej oblasti Novej Huty však sťažovala pestovanie pšenice, pretože jej výnos bol nízky. Pšenica sa preto pestovala na menších plochách, často v zmesi s inými obilninami (jačmeň, jačmeň, raž, proso). Žito sa ľahšie prispôsobuje prírodným podmienkam pohoria Plopiš, pretože je nenáročnou obilninou s vysokým výnosom.

Po predbežnej príprave pôdy (čistenie, orba, bránenie) sa uskutočnila sejba. Robila sa ručne a v závislosti od vybranej plodiny sa mohla vykonávať na jeseň alebo na jar. V lete sa celá rodina zúčastňovala na žatve. Všetky ostatné práce sa nechali bokom, kým sa neskončí žatva. Muži kosili a ženy a deti zbierali klasy a tvorili kríže. Obilie sa potom vozom odvážalo na mláťačku alebo do domu, kde sa mlátilo a skladovalo v humnách alebo stodolách. Spočiatku sa mlátilo zvieratami a neskôr mláťačkami. Mláťačka v Novej Hute sa objavuje od prvej polovice 19. storočia. Zrno sa potom skladovalo v rôznych formách (obilné jamy, stodoly, kade, debny na obilie atď.) a mlelo sa vo vodnom mlyne. Okrem chleba sa raž pestovala aj pre dlhú a tuhú slamu, ktorá sa najlepšie hodila na výrobu striech, a niekedy sa plevy používali na plnenie vankúšov.