Múzeum skla
Aby zvýšili svoje príjmy, rozhodli sa páni panstva využívať rozsiahle okolité lesy. Takto vznikli sklárne. Skláreň sa v oblasti pohoria Plopiš spomína už koncom 18. storočia a je jednou z najstarších sklární v Sedmohradsku. Založenie sklárne si vyžadovalo špecifické podmienky: piesok (aj keď nedostatočne čistý), kremenný štrk, rozsiahle lesy pre nadmernú spotrebu dreveného paliva potrebného pre taviace pece, listnaté lesy, z ktorých dreva sa spaľovaním získaval popol potrebný na prípravu potaše, a rudy, z ktorých oxidu sa získavali rôzne farbivá.42 Oblasť pohoria Plopiš bola vhodná na vývoj takéhoto remesla. Sklárne vyzerali ako veľké stodoly, v ktorých sa nachádzali zariadenia na tavenie a žíhanie skla, ich súčasťou boli ďalšie dielne a prístavby.
Prácu v sklárni vykonával malý počet kvalifikovaných pracovníkov. Prevádzka a údržba tovární sa však zabezpečovala predovšetkým prácou poddaných, a to na základe urbárskych povinností a dokonca za výplatu. Medzi úlohy poddaných patrili pomocné práce, ako napríklad rezanie a preprava dreva, ťažba a preprava kremenného kameňa, údržbárske práce a preprava hotových výrobkov.44 Osobitnú kategóriu slovenských osadníkov tvorili robotníci, ktorí sa špecializovali na výrobu skla. Prvá zmienka o sklárni v Starej Hute (rum. Huta Voivozi ) v matrikách pochádza z roku 180245, ale je zrejmé, že bola staršia (nem. glasshütte: glass = sklo, hütte = huta). V roku 1826 je popri sklárni v Starej Hute (Huta Voivozi) zaznamenaná ďalšia skláreň v Novej Hute (rum. Şinteu, maď. Sólyomkő).46 Vyčerpanie prírodných zdrojov v danej oblasti znamenalo zatvorenie sklárskej chaty a jej premiestnenie na vhodnejšie miesto.
Tak to bolo aj v prípade starohutskej sklárne, ktorá sa v prvej polovici 19. storočia presťahovala do Novej Huty. Okrem sklárskej huty bolo na výrobu potaše (potrebnej pri výrobe skla) potrebných niekoľko ďalších pecí. Sklárne vyrábali pomerne jednoduché predmety potrebné na miestnom a regionálnom obchodnom trhu: farmaceutické a laboratórne nádoby, spotrebné výrobky (džbány, poháre, vázy, tabuľové sklo), dekoratívne výrobky (ryby, kačice, vázy).47 V polovici 19. storočia sa výroba skla z Novej Huty presunula do neďalekej Bistrej (nem. Schwarzwald, rum. Pădurea Neagră, maď. Feketeerdő). Nová skláreň tu bola postavená z viacerých dôvodov: potok Bistra mal dostatok vody potrebnej na pohon mlynov na drvenie a mletie kremeňa, v okolitých lesoch bol dostatok dreva, ktoré sa používalo na výrobu potaše a na tavenie kremenného piesku, ostatné materiály sa dovážali z okolia (arzén, liadok, soľ, mangán, hlina atď.).48 Slovenskí sklárski robotníci aj naďalej vykonávali toto remeslo a dochádzali do Bistrej.